Adolf Hitler - Boj v oblakoch

(1889 - 1945)
Dátum narodenia: 20.4.1889
Miesto narodenia: Braunau

Meno Adolf Hitler sa u väčšiny ľudí spája len s masovým vraždením, vojnou, prenasledovaním Židov a inými propagandistickými nánosmi. Málokto však vie, že tento človek bol aj maliarom v dobe, kedy sa začínali ako „umenie“ vyzdvihovať braky a gýče. Dnes, aj po vyše 60 rokoch, sú jeho obrazy stále žiadané. Adolf Hitler sa narodil 20. apríla 1889 v dedinke Braunau na rieke Inn. Nechcel ani pomyslieť na to, že by sa mal stať úradníkom ako jeho otec. Miloval prírodu a v nej chcel aj tráviť čas. Z astrologického hľadiska mu narodenie v znamení barana zabezpečilo vytrvalosť, tvrdohlavosť, ale najmä vodcovské schopnosti. 20. apríl je však posledným dňom v znamení barana a 21. apríl už pripadá býkom. Práve narodenie sa na hranici s býkom mu zabezpečilo umelecký talent. Bol rozhodnutý, že sa stane maliarom, kvôli čomu bol s otcom v permanentnom konflikte. Na základnej škole bol vzorným žiakom. Na reálke v Linzi sa zaujímal už len o predmety, ktoré ho bavili. Z nich mal aj výborné známky. Išlo o zemepis, dejepis, telocvik a kreslenie. Ostatné predmety ho až tak nezaujímali a jeho vysvedčenie bolo v týchto časoch veľmi pestré. Po skončení školy sa 2 roky venoval maľovaniu a cítil sa ako nadaný maliar. Koncom septembra 1907 prišiel 18-ročný Hitler do Viedne, aby absolvoval prijímaciu skúšku na Akadémiu výtvarných umení. Bol jedným zo 113 kandidátov. Táto skúška pozostávala z dvoch častí. V prvej časti mali uchádzači vytvoriť podľa zadania niekoľko diel na kresťanskú, mytologickú či klasickú tému. Aj sa dochovali 4 Hitlerove obrázky (krajiny s prekvapivo pevnými líniami, keď zoberieme do úvahy nedostatok času pri tvorbe). V tejto časti odpadlo 33 uchádzačov. Hitler uspel a postúpil do 2. časti. V 2. časti predkladali kandidáti svojim skúšajúcim k posúdeniu talentu ukážky svojich vlastných obrazov. Tu odpadlo 52 potenciálnych študentov. Medzi nimi aj Hitler. Zo záznamov Akadémie vyplýva, že jeho maľby neboli dostatočné a ako dôvod je uvedený nedostatok postáv na jeho obrazoch.
Z neskoršej analýzy jeho obrazov vyplýva, že bol odmietnutý, zrejme, neprávom, pre subjektívnosť komisie, ako sa často stáva. Po neúspešnej skúške zašiel urazený Hitler za rektorom Sigmundom l´Allemandom. Hitler neskôr uviedol, že mu povedal, že má talent skôr na architektúru ako na maľovanie.
Krátko na to požiadal o prijatie na architektúru. Tu mu ale chýbali základné kvalifikačné predpoklady, aj maturitná skúška príslušnej strednej školy. Znovu mu bolo zabránené nastúpiť na umeleckú dráhu. Počas svojej moci Hitler vytvoril do budúcnosti architektonický návrh nového Berlína, ktorý svojou koncepciou bol mestom prevyšujúcim všetky ostatné.
Po nadobudnutí nových skúseností Hitler skúsil šťastie nasledujúci rok (1908). Na tej istej Akadémii však neprešiel už ani prvou časťou skúšky. Keďže komisia bola rovnaká ako minulý rok, môžeme predpokladať, že ho už mali zaškatuľkovaného a ani mu nedali šancu dokázať, čo nové sa naučil. Smelý a sebavedomý Hitler sa aj napriek tomu usadil vo Viedni ako „maliar“ a v rokoch 1909 a 1910 vytvoril veľké množstvo malých obrázkov. Maľoval domy často kopírované podľa pohľadnice alebo z tlače, ale aj krajinky a portréty. Vytváral aj reklamné plagáty na obuv, leštidlá na topánky, na kozmetiku a spodnú bielizeň. Používal pri tom olej, tuš a vodové farby. Počas pobytu vo Viedni sa zoznámil s vyštudovaným návrhárom Reinholdom Hanischom. Hitlerovi sa ponúkol ako predávajúci agent a podarilo sa mu predať množstvo Hitlerových diel obchodníkom a aj súkromným zberateľom. O zisk sa delili. Mali celkom slušný odbyt a nežilo sa im zle, spomínal neskôr Hanisch. Kvôli nezhodám ohľadne obsahu obrazov obchodné partnerstvo po ôsmich mesiacoch skončilo a Hitler svoje diela ponúkal sám. Jeho odberateľmi boli rôzni intelektuáli a aj Židia. V tejto dobe Hitler zarábal toľko, že sa dobrovoľne vzdal svojho sirotského dôchodku v prospech mladšej sestry Pauly. Zarobené peniaze Hitler míňal na kultúru: navštevoval divadlá, koncerty a opery.Ada Petrovová (1997, str. 196), ktorá v moskovskom archíve objavila skicár s Hitlerovými 42 maľbami, o Hitlerovom umení píše: „To, čo nás na každom z týchto obrazov dojíma, je pravá nemecká schopnosť realisticky, poctivo, s láskou sa venovať celku i každému detailu.“ A po analýze novoobjavených diel uvádza (str. 200): „Bez toho, aby sme preháňali, je isté, že Hitler mal prvotriedny zmysel pre kompozíciu, presne zachytil perspektívu, práca so štetcom sa mu veľmi darila a predovšetkým veľmi dobre vystihol atmosféru horskej krajiny.“ Adolf Hitler sa umeleckým talentom spočiatku živil, vtedy sa orientoval na kvantitu – vytvoril cca 2 000 až 3 000 diel rôznymi metódami – no neskôr (počas politickej kariéry) na umenie nezanevrel a v rámci relaxu sa orientoval na pompéznejšie diela, z ktorých si niektoré uchoval v bunkri až do konca – 30. apríla 1945. Hitler odmietal moderné umenie a ako kancelár zaujal voči nemu silne odmietavý postoj. Moderných maliarov vo svojich prejavoch označoval za predpotopných čmáralov splodených kanálovými krysami podporovaných židovstvom portrétujúcich znetvorených mrzákov a kreténov degradujúcich ženy, mužov a deti. (Petrovová, 1997) .Opovrhoval, rovnako ako jeho súverci, všetkými modernými štýlmi, akými sú impresionizmus, fauvizmus, pointilizmus, kubizmus...
Hitler mal k umeniu všeobecne hlboký vzťah. Okrem maľovania javil záujem aj o hudbu a architektúru. Zbožňoval klasických nemeckých skladateľov ako Wagnera (jednu z jeho opier vraj navštívil až 40 krát), miloval Bethovena (ktorého považoval za Slovana), vyzdvihoval prínos Geotheho či Schillera. Brojil proti boľševizmu ako ničiteľovi kultúry a uvedomoval si taktiež kľúčovú úlohu kultúry pri výchove ďalších generácií: „Pokiaľ nevytiahneme našu mládež z bahna jej dnešného okolia, utopí sa v ňom. Toto očisťovanie našej kultúry by sa malo vzťahovať na skoro všetky oblasti. Divadlo, umenie, literatúru, kino, tlač, plagáty a výklady je potrebné očistiť od prejavov zahnívajúceho sveta a postaviť ich do morálnych služieb štátu a kultúry.“ (Mein Kampf, I. zv., 10. kap) . V dobe, kedy sa za umenie považuje aj kopa smetí a ľudských exkrementov, ak ju vytvoril niekto „zvučného mena“, sú Hitlerove obrazy v silnom kontraste s touto dekadenciou v oblasti maľovania. ( Zdroj : Hitler Adolf: Monology ve Vůdcově hlavním stanu 1941 - 1944, Aurora, Praha, 1999 , Petrovová Ada, Watson Peter: Hitlerova smrt, BB art, Brno, 1997 ).