Súbory cookies používame na zabezpečenie správneho a spoľahlivého fungovania našej stránky. Ďalej ich používame na prispôsobenie užívateľského prostredia a analýzu návštevnosti.
Informácie o používaní stránky zdieľame s našimi analytickými partnermi. Tieto údaje sú uchovávané a spracovávané spôsobom, ako je to uvedené v dokumente „Informácie o spracovaní cookies“.
Vyjadrite svoj súhlas so spracovaním osobných údajov prostredníctvom súborov cookies použitím zobrazených tlačidiel. Súhlas môžete kedykoľvek odvolať.
František Podolay - Pri jazierku
JARNÁ AUKCIA VÝTVARNÉHO UMENIA DARTE - 24.3.2013
Číslo položky: | 37766 |
Koniec aukcie: | 22.03.2013 12:00:00 |
Vyvolávacia cena kus: | Ukáž cenu |
Vydražené za: | Ukáž cenu |
Popis:
- Poradové číslo: 193
- Technika: olej na plátne
- Rozmery: 49 x 69,5 cm
- Značenie: vpravo dole
- Odhadovaná cena: Ukáž cenu
- Vydražené za: Ukáž cenu
Zákazník: | Dátum a čas: | Cena: |
František Podolay
(1905-1958)
Dátum narodenia: 27.5.1905
Miesto narodenia: Slopna
František V. Podolay sa narodil 27. mája 1905 v Slopnej, okres Považská Bystrica, v učiteľskej rodine. Mal pohnutý život od detstva. Ako štvorročný dostal šarlach, ktorý mu spôsobil poruchu sluchu a do dvadsiateho roku skoro nepočul, čo mu robilo veľké ťažkosti pri učení. Túžba po maliarstve sa prejavila u Podolayho už počas štúdia na meštianskej škole v Bánovciach nad Bebravou, kde jeho výtvarné vlohy podporoval profesor Hlaváč a jeho zásluhou sa začal intenzívnejšie zaujímať o maliarstvo. Pol roka navštevoval (v roku 1921) ateliér akademického maliara Františka Foltýna v Bánovciach nad Bebravou, kde sa rozhodol stať sa maliarom. Otec však nemal dosť finančných prostriedkov, aby ho dal odborne vzdela, preto ho dal do učenia na dekoratívne maliarske remeslo. V roku 1922 nastúpil ako učeň u firmy Holay v Topoľčanoch, odkiaľ však pre zlé zaobchádzanie majiteľa ušiel do Bánoviec nad Bebravou k maliarovi izieb Bohumilovi Homolcovi, kde dostal aj v roku 1924 tovarišský list. Po vyučení odišiel v roku 1925 pracovať do Viedne, kde vo voľnom čase navštevoval múzeá a galérie a na Akadémii výtvarných umení večerné kurzy kreslenia a maľovania. Vo Viedni pobudol štyri roky, zdokonalil sa v maliarstve natoľko, že sa v roku 1930 prihlásil na Akadémiu výtvarných umení do Budapešti, kde bol prijatý do špeciálky profesora Júliusa Rudnayho, ktorý si Podolaya veľmi obľúbil a mal zároveň aj veľký vplyv na celú jeho výtvarnú tvorbu. Prvé roky sa mu ako Slovákovi študovalo veľmi ťažko. Nedostal štipendium ani internát, musel si popri štúdiu zarábať na živobytie. V posledných dvoch ročníkoch sa mu finančné podmienky zlepšili, pretože začal pracovať v užitej grafike, v ktorej získal aj niekoľko cien počas štúdia v súťažiach. Po ukončení akadémie, v roku 1934, sa vrátil na Slovensko a býval striedavo v Trenčianskych Tepliciach a v Nitre, kde usporiadal niekoľko samostatných výstav a zároveň viedol určitý čas aj kurz kreslenia a maľovania pre začiatočníkov a pokročilých. V roku 1935 sa stal členom Umeleckej besedy slovenskej, s ktorou potom vystavoval pravidelne až do jej zániku. Do roku 1939 pracoval ako samostatný výtvarník, venujúc sa výlučne maľbe. V tomto roku ho finančné pomery donútili vstúpiť do zamestnania - odišiel ako profesor kreslenia na Gymnázium v Michalovciach, kde pôsobil do roku 1941, vyvíjajúc tu bohatú výtvarnú činnosť (usporiadal niekoľko výstav vlastných prác i prác študentov). Pedagogické povolanie ho bavilo, ale zaberalo mu mnoho času, takže sa k tvorbe dostával iba počas prázdnin a po večeroch. V roku 1942 sa rozhodol zanechať profesorské miesto a odišiel do Bratislavy natrvalo. Zriadil si tu dekoratívny reklamný podnik propagačnej a užitej grafiky, ktorý viedol aj po oslobodení až do roku 1949. V roku 1944 pri bombardovaní Bratislavy zasiahla bomba jeho ateliér - vtedy sa zničila veľká časť jeho staršej tvorby. Po oslobodení sa stal členom spolku S. V. U. Bohúň a po februári 1948 členom SSVU, na ktorého výstavách sa pravidelne zúčastňoval až do svojej smrti 13. februára 1958.
Podolay vstúpil do slovenského výtvarného života začiatkom 30.-tych rokov. Celkovou orientáciou svojej tvorby nadviazal v podstate na program zakladateľskej generácie slovenských maliarov, ktorých monumentalizovanie slovenskej krajiny a heroizovanie vidieckeho človeka bolo hlavným krédom. Vo svojej tvorbe však nevybočuje zo zásad opisno-realistickeho a dokumentárno-reportážneho názoru na funkciu výtvarného prejavu. Neprekračuje rámec tradicionalizmu 19. storočia, naopak je jeho priamym pokračovateľom ako mnoho jeho vrstovníkov. HIási sa k princípom verného odrážania skutočnosti, rešpektujúc pritom i štýlové príbuznosti školsko-študijného základu, ktorý si osvojil na akadémii u prof. Rudnayho. Vo svojej tvorbe sa ani nepokúša o experimentovanie a sú mu cudzie i vplyvy súčasnej svetovej moderny. Uspokojuje sa v podstate s tým, čo získal na škole.
Zomrel neočakávane ako 53-ročný, kedy, vďaka svojim tvorivým a organizačným vlastnostiam, mohol vytvoriť ešte nejedno hodnotné dielo a takto obohatiť slovenské výtvarné umenie. Zdroj foto.: osobnosti.sk