Ladislav Guderna - Zátišie

(1921-1999)
Dátum narodenia: 1.6.1921
Miesto narodenia: Nitra

Ladislav Guderna sa narodil 1. júna 1921 v Nitre, zomrel v roku 1999 vo Vencouvri v Kanade. Navštevoval večerné kurzy Školy umeleckých remesiel v Bratislave (prof. Fulla). Roku 1945 zakladajúci člen Skupiny výtvarných umelcov 29. augusta. Stal sa členom českého výtvarného spolku Mánes. V roku 1946 sa zúčastnil na výstave mladého československého umenia v Paríži,1948 účasť na Bienále v Benátkach. V roku 1957 sa stal predsedom Zväzu slovenských výtvarných umelcov. V roku 1968 po okupácii Československa emigroval do Kanady. Žil v Toronte, roku 1979 sa presťahoval do Vancouveru. Člen surrealistickej skupiny Melmoth, vydával surrelalistickú revue Scarabeus. V roku 1990 prišiel po rokoch opäť na návštevu do Bratislavy, v súvislosti s prípravami svojej súbornej výstavy v Slovenskej národnej galérii. Guderna svojimi štúdiami a začiatočnými výtvarnými hľadaniami akoby v skratke obsiahol všetky domáce východiská vlastnej generácie. Ako účastník večerných kurzov na bratislavskej Škole umeleckých remesiel stihol ešte pedagogické pôsobenie Ľudovíta Fullu. Necelé dva roky Mudrochovej lektúry boli už sprevádzané samostatnou intelektuálnou, teoretickou i umeleckou aktivitou v okruhu nadrealistických zborníkov. Gudernove ilustrácie nadrealistickej poézie, ale aj Apollinairových básní, či ľudovej rozprávky Slncový kôň (1941), zostali svojím veristickým symbolizmom - popri Fábryho a Marenčinových kolážach i raných kresbách Semiana - najreprezentatívnejším plodom priamych kontaktov nášho výtvarného umenia so súdobým nadrealizmom. Oveľa menej však bola vyhranená Gudernova maľba spred roku 1946. Jeho umelecký rukopis ako člena klubu nadrealistov rozvíja nové umelecké postupy a opiera sa o imaginatívny a nereálny svet, silu snových predstáv, nadprirodzenosti ako aj neprirodzenosti je ťažko klasifikovateľnou spleťou vplyvov, poučení a parafráz: okrem majerníkovského "Jazdca" (1943), mudrochovského "Zátišia so džbánom" (1943) a "Maliara" (1942), nájdeme v tomto období i celkom voľné analógie staršieho senzuálneho civilizmu ("Robotníci", 1941) i sentimentu sociálneho umenia ("Chudobní", 1941).
Literatúra: Kára, Ľ.: Ladislav Guderna. Bratislava 1960; Matuštík, R.: Moderné slovenské maliarstvo 1945-1963. Bratislava 1965; Kubíková, K.: Ladislav Guderna. Kat. výst. Bratislava, Slovenská národná galéria 1991. Zdroj foto.: ladislavguderna.com