Súbory cookies používame na zabezpečenie správneho a spoľahlivého fungovania našej stránky. Ďalej ich používame na prispôsobenie užívateľského prostredia a analýzu návštevnosti.
Informácie o používaní stránky zdieľame s našimi analytickými partnermi. Tieto údaje sú uchovávané a spracovávané spôsobom, ako je to uvedené v dokumente „Informácie o spracovaní cookies“.
Vyjadrite svoj súhlas so spracovaním osobných údajov prostredníctvom súborov cookies použitím zobrazených tlačidiel. Súhlas môžete kedykoľvek odvolať.
Vojtech ( Béla ) Marx - Bratislava
ZIMNÁ AUKCIA VÝTVARNÉHO UMENIA DARTE - 8. DECEMBER 2024 o 15.oo hod.
Číslo položky: | 155163 |
Koniec aukcie: | 07.12.2024 12:00:00 |
Vyvolávacia cena kus: | 780 € |
Aktuálna cena: | 780 € |
Minimálna ponuka: | 780 € |
Posledná aktualizácia: | 13:04:32 |
- Dní
- Hod.
- Min.
- Sek.
Popis:
- Poradové číslo: 142
- Technika: olej na plátne
- Rozmery: 53 x66,5 cm
- Značenie: vľavo dole
- Vyvolávacia cena: 780 €
Rozmer s rámom: 73,5 x 88,5 cm
Zákazník: | Dátum a čas: | Cena: |
Vojtech ( Béla ) Marx
(1885 -1963)
Dátum narodenia: 23.8.1985
Miesto narodenia: Bratislava
Béla Marx sa narodil 23.8.1885 v Bratislave, zomrel roku 1963 vo Viedni. Bol odchovanecom prof. Eierera na vyššom gymnáziu v Bratislave. Po skončení strednej školy sa vyučil divadelnému maliarstvu u G. Wintersteinera v Bratislave, potom vo Viedni u prof. Streblowa a na Škole pre učiteľov kreslenia v Budapešti (prof. Zemplényi). Študoval dejiny umenia, vo Viedni reštaurátorstvo a konzervovanie u prof. Schäffera. Dva roky pôsobil ako reštaurátor v Berlíne, Kolíne nad Rýnom, Hamburgu, v Čechách a na Morave. V rokoch 1919-1945 pôsobil v Bratislave, potom až do smrti vo Viedni. Podnikol študijné cesty do Talianska a Egypta. Maľoval krajinu, architektúru a staré zákutia Bratislavy. V zbierkach Galérie mesta Bratislavy je jeho 46 olejomalieb, dokumentujúcich architektúru starej Bratislavy. Z literatúry: Trojanová, : Hľadanie slohu (Umenie okolo 1900). Galéria mesta Bratislavy 1980, nestr; Ortvay, T.: Poszony város utcái és terei. Budapest 1905, s. 339.