Súbory cookies používame na zabezpečenie správneho a spoľahlivého fungovania našej stránky. Ďalej ich používame na prispôsobenie užívateľského prostredia a analýzu návštevnosti.
Informácie o používaní stránky zdieľame s našimi analytickými partnermi. Tieto údaje sú uchovávané a spracovávané spôsobom, ako je to uvedené v dokumente „Informácie o spracovaní cookies“.
Vyjadrite svoj súhlas so spracovaním osobných údajov prostredníctvom súborov cookies použitím zobrazených tlačidiel. Súhlas môžete kedykoľvek odvolať.
Alexander Trizuljak - Fujarista
JESENNÁ AUKCIA VÝTVARNÉHO UMENIA DARTE - 6. OKTÓBER 2024 o 15.oo hod.
Číslo položky: | 153227 |
Koniec aukcie: | 05.10.2024 12:00:00 |
Vydražené za: | 290 € |
Popis:
- Poradové číslo: 164
- Technika: bronz
- Rozmery: v - 44,5 cm
- Značenie: neznačené
Neskoršia edícia
Zákazník: | Dátum a čas: | Cena: |
2132 | 2024-10-05 10:12:36 | 290 € |
20172 | 2024-10-02 11:39:59 | 270 € |
Alexander Trizuljak
(1921 - 1990)
Dátum narodenia: 15.5.1921
Miesto narodenia: Varín
Alexander Trizuljak sa narodil v roku 1921 vo Varíne. Na Reálku chodil v Žiline, neskôr študuje na Slovenskej vysokej škole technickej a Pražskej akadémii výtvarných umení, ktorú absolvuje v roku 1949. Jeho tvorba vychádzala z realistického sochárskeho modelovania, ktoré postupne zjednodušuje a prechádza až k znakovo pôsobiacim plastikám. Bol popredným predstaviteľom slovenského sochárstva II. polovice 20. storočia. Jeho verejne najznámejším dielom je socha "Víťazstvo" na pylóne bratislavského Slavína. Popri takmer 10-ročnej práci na monumentálnom slavínskom zadaní sochár v svojej tvorbe rozvíjal modernistickú líniu. Trizuljakov priekopnícky experiment s novými materiálmi a technológiami vyvrcholil v 60. rokoch do série konštruktivistických plastík, ktoré dnes predstavujú neprekonaný progres v modernom slovenskom sochárstve 20. storočia. Jeho verejne najznámejším dielom je socha "Víťazstvo" na pylóne bratislavského Slavína. Výstavou Trizuljakovej tvorby odštartovala v roku 1961 legendárna Socha Piešťanských parkov, ktorej sa stal Trizuljak spoluzakladateľom a dlhoročným predsedom organizačného výboru. V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch 20. storočia sa Trizuljak intenzívne zaoberal sakrálnou sochárskou a interiérovou tvorbou do tzv. "Dubčekových" kostolov. Vystavoval samostatne i kolektívne doma i v zahraničí (Bienále Benátky 1956, Bienále Sao Paulo v Brazílii 1957, Slovenské výtvarné umenie v Jazdiarni pražského hradu 1963...). Trizuljakova tvorba je zastúpená v zbierkach SNG Bratislava, NG Praha. Popri bohatej umeleckej tvorbe pôsobil počas svojho života Trizuljak ako organizátor spoločenského života výtvarných umelcov, zaslúžil sa o založenie galérií: Galéria hl. mesta SR Bratislavy, galérie v Trenčíne, Nitre, Komárne a v Humennom... Stál pri zrode slovenských stredných umeleckých škôl. Z jeho iniciatívy vznikol Slovenský Fond Výtvarných Umení ako i dnes už neexistujúce dielne Umeleckých remesiel v Bratislave.