Súbory cookies používame na zabezpečenie správneho a spoľahlivého fungovania našej stránky. Ďalej ich používame na prispôsobenie užívateľského prostredia a analýzu návštevnosti.
Informácie o používaní stránky zdieľame s našimi analytickými partnermi. Tieto údaje sú uchovávané a spracovávané spôsobom, ako je to uvedené v dokumente „Informácie o spracovaní cookies“.
Vyjadrite svoj súhlas so spracovaním osobných údajov prostredníctvom súborov cookies použitím zobrazených tlačidiel. Súhlas môžete kedykoľvek odvolať.
Gejza Schiller
Zobraziť signatúry
Je považovaný za významného predstaviteľa tzv. košickej moderny (východoslovenskej avantgardy, košického okruhu) dvadsiatych rokov. Schillerova košická maľba bola v istom zmysle protipólom Foltýnovho umenia. Ba nemala mnoho spoločného ani s Krónovým vizionárstvom, metafyzikou Jasuschovou, či Bauerovým trpkým fatalizmom (vzdialenú odozvu našla až v maľbe generačne mladšieho Jakobyho). Schiller bol naskrze pozitívny maliar. Podľa najnovších zistení stredoeurópskej umeleckej histórie bola košická moderna najvýznamnejším avantgardným ohniskom v tomto regióne po roku 1918. Prológom košickej moderny sa stala až krátko trvajúca okupácia Košíc a východného Slovenska vojskami Maďarskej republiky rád a pod jej protekciou i niekoľkotýždňová existencia Slovenskej republiky rád (vyhlásenej 16.6.1919 v Prešove). Boľševická epizóda na východnom Slovensku mala z kultúrneho hľadiska celkom paradoxné dôsledky. Po porážke červených vojsk Bélu Kúna (Košice sú opätovne obsadené československým vojskom 15.júla 1919) sa Košice, súčasť nového demokratického Československa, stali priam ideálnym azylovým prostredím, v ktorom pred maďarskou fašistickou vládou Horthyho našli útočište najmä ľavicoví umeleckí emigranti z Maďarska, ale aj modernizmom nadšení Nemci, českí a moravskí umelci. Dlhšiu dobu pracoval v Košiciach český F. Foltýn a maďarský A. Bortnyik, v tom čase ortodoxný kuboexpresionista. 1925 odišiel z Košíc do Weimaru, kde jeho maľba dostúpila do polohy geometrickej abstrakcie. V súvise s organizovaním vlastných výstav a prednáškovou činnosťou Východoslovenského múzea dochádzali na kratší čas do Košíc aj ďalší významní Bortnyikovi rodáci: expresionista L. Tihányi, konštruktivista J. Kmetty, nasledovník Matissa V. Perlrott-Csaba, novoklasicistický maliar B. Kontuly, postimpresionista a fauvista K. Kernstock. S Krónovou školou a Východoslovenským múzeom spolupracovali vtedy už európsky známi avantgardní teoretici a výtvarní umelci O. Jászi, B. Balász, L. Moholy-Nagy, L. Kassák, G. Lukács či sovietsky estetik I. Máca.