Súbory cookies používame na zabezpečenie správneho a spoľahlivého fungovania našej stránky. Ďalej ich používame na prispôsobenie užívateľského prostredia a analýzu návštevnosti.
Informácie o používaní stránky zdieľame s našimi analytickými partnermi. Tieto údaje sú uchovávané a spracovávané spôsobom, ako je to uvedené v dokumente „Informácie o spracovaní cookies“.
Vyjadrite svoj súhlas so spracovaním osobných údajov prostredníctvom súborov cookies použitím zobrazených tlačidiel. Súhlas môžete kedykoľvek odvolať.
Jozef Kornucik
Zobraziť signatúry
Dátum narodenia: 20.1.1938
Miesto narodenia: Snina
Jozef Kornúcik sa narodil 20. 1. 1938 v Snine. Hovorili mu aj slovenský Picasso. Originálny umelec sa v roku 1976 vo veku 39 rokov fyzicky stratil. Pátranie po ňom bolo neúspešné. Deň 20. január 1977 ustanovil Mestský súd v Košiciach za deň jeho smrti. Jeho diela však rezonujú dodnes. V rokoch 1954 – 58 študoval na grafickom oddelení Umelecko-priemyselnej školy, 1958 – 64 na oddelení monumentálnej maľby VŠVU (prof. Matejka) v Bratislave. 1965 sa natrvalo usadil v Košiciach. Okolo roku 1967 vytvoril cyklus kresieb s názvom Záznamy 1- 60. Sú to kresby uhľom na papieri alebo sú vytvorené kombinovanou technikou. Približne okolo roku 1973 sa začal zaoberať krajinomaľbou. Kornúcik sa okrem voľnej maľby venoval aj monumentálnej tvorbe pre architektúru, ako sú tkané závesy; mozaikové, keramické, smaltované, betónové kompozície, či práce z leptaného skla. Popri voľnej maľbe sa venoval predovšetkým tvorbe pre architektúru, v ktorej prevažovali tapisérie. Okrem dielensky tkaných závesov realizoval aj niekoľko mozaík , keramík, smaltových a betónových kompozícií. Známy je najmä svojou textilnou tvorbou. Jeho kompozície sú v majetku SNG v Bratislave, Galérie hl. mesta Bratislavy a Východoslovenskej galérie. Kornúcik reprezentoval slovenskú časť tvorby na XXXIII. Bienále výtvarného umenia v Benátkach v roku 1966 spolu s osobnosťami ako Bazovský, Fulla, Chmel, Kompánek, Laluha, Matejka, Uher, Paštéka so svojou školskou prácou gobelínom Dedinská matka.