Iľja Jefimovič Repin

Dátum narodenia: 5.8.1844
Miesto narodenia: Čugujev

Iľja Jefimovič Repin ( ???a ???????? ????? ) sa narodil 5. augusta 1844 v ukrajinskom meste Čugujev v charkovskej gubernii v rodine ruských vojenských osadníkov. V 14 rokoch vstúpil do učenia k miestnemu maliarovi ikon Bunakovi a o rok neskôr už samostatne maľoval portréty, ikony a zdobil kostolné interiéry. Potom sa dva mesiace zdokonaľoval na súkromnej škole kreslenia v Petrohrade, kde bol jeho učiteľom vynikajúci ruský portrétista Ivan Nikolajevič Kramskoj, jeden zo zakladateľov tzv. peredvižnikov.
Svoj talent Repin ďalej rozvíjal na petrohradskej Cisárskej akadémii umení. Na štipendijnom pobyte v Taliansku a Francúzsku ho ovplyvnilo najmä použitie svetla a farieb francúzskych impresionistov. On sám sa však nikdy nestal impresionistom. Krátko pred atentátom na cára Alexandra II. v roku 1881 začal maľovať sériu obrazov s tematikou ruského revolučného hnutia: Odmietnutie spovede, Zatknutie propagandistu, Stretnutie, Nečakaný návrat. Posledný obraz je považovaný za majstrovské dielo na túto tému umelec geniálne zachytil rozdielne psychologické stavy, ktoré sa prelínajú s ruskými a ukrajinskými národnými motívmi.
Dôkazom jeho mimoriadneho výtvarného prejavu, je aj jeden z najznámejších no súčasne najvýznamnejších Repinových obrazov, zrod ktorého spadá ešte do študentských čias - Burlaci na Volge. K myšlienke namaľovať tento obraz priviedol Repina lodný výlet s priateľmi na rieke Neva. Tu po prvý raz uvidel tzv. burlakov, ľudí, ktorí zapriahnutí do chomútov vliekli na lane loď proti prúdu rieky.V roku 1885 dokončil Repin jedno zo svojich psychologicky najsilnejších diel - Ivan Hrozný a jeho syn Ivan. O cárovičovi Ivanovi sa hovorilo, že sa postavil na čelo politickej opozície proti svojmu otcovi a padol jeho rukou. Obraz zachytáva Ivana Hrozného objímajúceho svojho umierajúceho syna, ktorého smrteľne zranil v nekontrolovateľnom návale zlosti. Podoba Ivana Hrozného je v značnom kontraste s jeho pokojne vyzerajúcim synom.
Za jeden z vrcholov tvorby Repina je považovaný obraz Záporožskí kozáci píšu list tureckému sultánovi. List sultána Mohameda kozákom (rok 1680) a najmä kozácka odpoveď, ktoré pochádzajú z obdobia rusko-tureckej vojny, zaujali Iľju Repina, ktorý majstrovsky stvárnil atmosféru ich vzniku. Na prvý pohľad upútava zobrazenie a temperament postáv, zaujímavý kolorit a kompozícia obrazu. Dielo, ktoré okamžite kúpil cár za 35.000 rubľov, čo bola na tú dobu obrovská suma peňazí, začal Repin maľovať koncom 80. rokov 19. storočia a dokončil ho v roku 1891. V roku 1903 dostal od ruskej vlády objednávku na vytvorenie svojho najmonumentálnejšieho diela (400x877 cm), plátna zobrazujúceho zasadnutie Štátneho ruského koncilu. Často cestoval po Rusku, kde zbieral materiál k svojim obrazom. Začiatkom 90. rokov sa usadil v dome nazývanom Penaty vo fínskej osade Kuokkala pod Petrohradom (po októbrovej revolúcii roku 1917 osada Kuokkala zostala na území Fínska). V rokoch 1894–1907 bol profesorom a istý čas rektorom petrohradskej Akadémie.
Na sklonku svojho života Repin maľoval prevažne náboženské témy. Nikdy nemaľoval nič, čo by sa týkalo témy októbrovej revolúcie alebo obdobia, ktoré po nej nasledovalo. Po vojne sa Kuokkala stala súčasťou Sovietskeho zväzu a premenovali ju na Repino. Penaty, dom, v ktorom Repin žil, zapísali na listinu Svetového a prírodného dedičstva, v roku 1940 ho otvorili pre verejnosť ako múzeum.
Pozn.:
V roku 1877 sa Repin usadil v Moskve, ktorá ho inšpirovala predovšetkým svojou históriou. Začalo sa najvýznamnejšie a najplodnejšie obdobie jeho tvorby. Spadá doň vznik väčšiny Repinových najlepších diel. V Moskve sa zoznámil s obchodníkom a umeleckým zberateľom P. M. Tretiakovom, ktorý tu ešte v roku 1856 založil galériu ruského národného umenia. V Moskve sa Iľja Jefimovič Repin zoznámil aj s bohatým mecenášom – obdivovateľom a zberateľom umenia Kozmom Terenťjevičom Soldatenkom. Soldatenkov začal zbierať hlavne obrazy ruských umelcov už v roku 1840. Jeho zbierka obsahovala viac ako 200 výtvarných diel a veľké množstvo dobových fotografií a ikon. V tejto galérii sa nachádzalo aj viacero obrazov Repina. Po boľševickej revolúcii však pôvodná galéria bola zrušená.
( Zdroj: Výber a preklad z: www.ilya-repin.ru )