Súbory cookies používame na zabezpečenie správneho a spoľahlivého fungovania našej stránky. Ďalej ich používame na prispôsobenie užívateľského prostredia a analýzu návštevnosti.
Informácie o používaní stránky zdieľame s našimi analytickými partnermi. Tieto údaje sú uchovávané a spracovávané spôsobom, ako je to uvedené v dokumente „Informácie o spracovaní cookies“.
Vyjadrite svoj súhlas so spracovaním osobných údajov prostredníctvom súborov cookies použitím zobrazených tlačidiel. Súhlas môžete kedykoľvek odvolať.
Oskar Kokoschka
Zobraziť signatúry
Dátum narodenia: 1886
Miesto narodenia: Pochlarn ( Rakúsko )
Syn českých prisťahovalcov Oscar Kokoschka sa narodil v roku 1886 v rakúskom Pöchlarne. Detstvo a mladosť prežil vo Viedni a o umenie sa spočiatku veľmi nezaujímal (pôvodne chcel ísť študovať chémiu). Na odporučenie svojho učiteľa, ktorý bol očarený kresliarskym nadaním mladého chlapca, sa však nakoniec rozhodol pre Umeleckopriemyselnú školu vo Viedni. Kokoschka patril k tým "vyvoleným", ktorým sa už počas života podarilo svoje diela speňažiť. Preslávil sa najmä ako portrétista a krajinomaliar. Dnes (spolu s Klimtom a Schielem) tvorí veľkú trojku viedenských umelcov, ktorých diela patria k najdrahším na svete. Revolučné práce raného Kokoschku sú inšpirované najmä jeho láskou k Alme Mahlerovej - vdove po slávnom hudobnom skladateľovi, a múzou mnohých umelcov, s ktorou Kokoschka prežil krátky, no mimoriadne búrlivý vzťah. V roku 1915 dobrovoľne vstúpil na front a prvá svetová vojna si na ňom vyžiadala krutú daň. (Bol postrelený do hlavy a utrpel zásah pľúc bajonetom.) Len zázrakom sa uzdravil a na vojnu sa už nevrátil.
V 30. rokoch sa podobne ako mnohí protinacisticky zameraní a židovskí umelci uchýlil do Prahy, s úmyslom prečkať tu najväčšiu politickú krízu. Vývoj ďalších udalostí im však neumožnil návrat a hnal ich, naopak, ešte ďalej na útek alebo na smrť. V roku 1938 ich nacisti vyhnali z mesta nad Vltavou. Expresívna štylizácia Kokoschkových obrazov viedla k definitívnemu odsúdeniu jeho diela ako niečoho chorobného a zvrhlého (entartet). Spolu s ďalšími modernistami boli jeho práce prezentované v konfrontácii s prácami duševne chorých na výstave Entartete Kunst, ktorú nechala nacistická propaganda putovať po celom Nemecku. Ostáva dodať, že sám Hitler, ktorý mal umelecké ambície, nikdy nedokázal uspokojivo naplniť technické požiadavky akademického umenia, ktoré presadzoval. Zomrel vo veku 94 rokov zomrel 22. februára 1980 v švajčiarskom mestečku Villeneuve.