Francisco Goya

Dátum narodenia: 30.3.1746
Miesto narodenia: Fuentetodos (Španielsko)

Francisco Goya y Lucientes sa narodil 30. marca 1746 vo Fuentetodos, malej dedinke v Aragónii, v severnom Španielsku. Bol piatym synom zlatníka pochádzajúceho z Baskicka a šlachtičnej, ktorá vlastnila kúsok pôdy v Aragónii. Prvé roky života prežíva v dedinke, ale onedlho sa celá rodina sťahuje do Zaragozy, hlavného mesta Aragónie, mesta nad ktorým sa týčia veže monumentálnej katedrály Nuestra Seňora del Pilar. Učí sa tu písať aj čítať. V štrnástich rokoch ho otec zapísal do štúdia majstra maliara José Luzana Martinéza, kde dosahuje dokonalosť v maľovaní kopírovaním diel majstrov. Pokorný pôvod Goyu bol malou pomocou k otvoreniu dverí do sveta umelcov. V roku 1763 odchádza do Madridu, kde zažíva svoj prvý neúspech. V roku 1774 sa pokúšal o prijatie na Kráľovskú Akadémiu San Fernando v Madride, ale prijatý nebol. Znovu sa o to pokúša v roku 1776, je však opäť odmietnutý. Po tomto neúspechu nastupuje do štúdia Francisca Bayeu, dvorného maliara Karla III. V jeho dome nachádza aj svoju budúcu manželku Josefu Bayeu, Franciscovu sestru, ktorý bol pomocníkom A. R. Mengesa. Koncom roku 1769 Goya odchádza do Ríma, kde sa zdokonaľuje vo svojej technike. V roku 1771 sa vracia do Zaragozy, kde je požiadaný, aby podal svoje návrhy na dekoráciu malého výklenku v katedrále El Pilar. Jeho návrh je prijatý a začína pracovať na freskách. Takto si získava slávu a mnohé práce cirkevného aj súkromného charakteru. Dekoruje palác Sobradiel a realizuje obrazy pre kláštor Aula Dei - jedenásť olejomalieb s výjavmi z Kristovho života. V tej dobe sa oženil s Josefou. Majú spolu päť detí, ale dospelého veku sa dožije len syn Francisco Javier. Cez návrhy gobelínov a oltárov sa z neho postupne stáva portrétista vysokej španielskej šľachty, hlavne kniežaťa Osuny, ktorý si u neho objednáva veľa prác. Medzi vplyvných patrónov Goya patril aj Infant Don Luis, brat Karola III, pre ktorého namaľoval v roku 1781 šestnásť obrazov. Našiel si čas aj na náboženské maľby pre Zaragozkú katedrálu a kostol San Francisco El Grande v Madride. V roku 1785 je zvolený za zástupcu riaditeľa umenia na Kráľovskej Akadémii. Po smrti svojho švagra v roku 1795 je Goya zvolený za riaditeľa maliarstva na Akadémii a získava tak postavenie najvplyvnejšieho maliara Španielska.
Bohužial už v roku 1792 ho postihne choroba, ktorá spôsobí že nadobro ohluchne. Až teraz sa začína prejavovať jeho skutočné tvorivé nadanie. Tento handicap ho núti rezignovať s funkcie riaditeľa Kráľovskej Akadémie, ale dvorným maliarom zostáva i naďalej. V roku 1795 stretáva vojvodkyňu z Alby. U krásnej, hrdej a nezávislej dámy, ktorá skoro ovdovie, strávil Goya niekoľko mesiacov. Venoval jej niekoľko obrazov, ale románik dlho nepotrval. V tejto dobe vznikajú slávne obrazy ako Nahá Maja alebo cyklus Rozmary. Obdobiu vojny medzi Španielskom a Francúzkom venuje cyklus rytin Hrôzy vojny a slávny obraz. Po roku 1817 opúšťa Madrid po dokončenej poslednej práci v sevillskej katedrále objednanej kráľom a odchádza do ústrania. Spoločnosť mu robí o 40 rokov mladšia Leocadie Weissová, ktorá sa stáva po smrti jeho ženy poslednou Goyovou láskou. Politické udalosti v roku 1823 ho donútili k emigrácii do Francúzka (1824), kde taktiež strávi prevažnú časť zbytku svojho života. Fakt, že pobýval v emigrácii nijako neoslabil Goyove tvorivé sily. Maľoval výjavy z koridy, realizoval minatúry. Goya umiera v Bordeaux v noci 15. na 16. apríla 1828 obklopený svojími drahými a priateľmi.