Mira Brtka

Dátum narodenia: 5.10.1930
Miesto narodenia: Nové Bánovce ( Juhoslávia )

Mira Brtka bola slovenská a srbská akademická maliarka, sochárka, multimediálna umelkyňa, módna návrhárka, divadelná a filmová režisérka slovenskej národnosti zo Srbska. Ako maliarka pôsobila v šesťdesiatych rokoch 20. storočia v rámci medzinárodnej umeleckej skupiny Illumination, v ktorej vedúcou osobnosťou bol japonský umelec Nobuya Abe. Zaoberala sa aj módnym návrhárstvom inšpirovaným slovenským ľudovým krojom, stala sa zberateľkou slovenských ľudových krojov a starožitností.
Časť svojho života (40 rokov) strávila v Taliansku. Až od roku 1964 bola známejšou, keď mala prvú samostatnú výstavu obrazov v chýrečnej rímskej galérii Arflex. V tých rokochsa Rímom prechádzali známe filmové hviezdy v kreáciách Miry Brtkovej. Módny magazín Vogue ich nazval „slovanské košele" dominovali na nich slovenské dolnozemské vzorky. S výšivkami sa zásobovala v Starej Pazove, kde kupovala staré slovenské ľudové kroje a z nich vystrihávala časti, ktoré zošila s plátnom, čo sama ofarbila.
V roku 1970 podľa vlastného scenára režírovala dokumentárny film Slováci, v produkcii belehradskej televízie. V rokoch 1970—71 bola tajomníčkou réžie v juhoslovanskom hranom filme Sutjeska.
V roku 1972 si založila rodinu so srbským filmovým režisérom Draganom Kresojom. V tom roku sa im narodil syn Miloš. Žili v Brtkovej rodinnom dome v Starej Pazove, využívali však každú príležitosť na pobyt v Ríme, kde mala Brtková svoj ateliér do roku 2003.
V roku 1996 stratila manžela a syna, ktorí tragicky zahynuli v Belehrade, v havárii helikoptéri pri natáčaní filmu. Odvtedy svoj život okrem umeniu venovala aj ich pamiatke.

Mira Brtková patrí medzi priekopníkov Abstraktného prejavu v slovenskom výtvarnom umení. Od šesťdesiatych rokov 20. storočia vo svojej tvorbe využívala neobvyklé výtvarné techniky alebo ich kombináciu. Boli to predovšetkým výšivkárske techniky, alebo kombinácie výšivky a maľby temperou. Hoci výšivky majú tradične ozdobnú funkciu, umelkyňa ich využívala v inom kontexte. Skúmala možnosti abstraktného výtvarného prejavu koncipujúc obraz ako výraz, alebo kompozíciu čírych výtvarných prostriedkov, akými sú farba a čiara. V tomto umeleckom zameraní zostala dôsledná aj neskoršie, hoci sa na jej obrazoch v poslednom období vyskytovali aj figúry. Pre Brtkovú bola však nepodstatná mimetická, napodobujúca funkcia zobrazených figúr. Ona ich využívala iba ako materiál na uskutočnenie individuálneho, tvorivého, autorského činu. Znázornené figúry u autorky boli vlastne šablónovité výšivkárske vzorky, v čom badať určitú autorskú dištanciu a jemný ironický postoj k figurácii. V ich navonok chaotickom rozmiestnení na plátne umelkyňa odhalila geometrickú usporiadanosť.
Uskutočnila vyše dvadsať samostatných a zúčastnila sa aj početných kolektívnych výstav. Vystavovala v Bosne a Hercegovine, Česku, Francúzsku, Chorvátsku, Maďarsku, Nemecku, Rumunsku, na Slovensku, v Slovinsku, Srbsku, Taliansku a Turecku. Roku 2011 bola prítomná na 54. Bienále V Benátkach, práce vystavovala v španielskom pavilóne.
Umelecké diela Brtkovej sú zaradené do mnohých verejných a súkromných zbierok a vystavené v mnohých inštitúciách.
Štúdia:
- 1948 gymnázium v Belehrade (5. ,6. ročník gymnázia absolvovala v Bratislave
- 1953 vyštudovala réžiu na Akadémii pre divadelné a filmové umenie v Belehrade( počas štipendia bola asistentkou réžie v hranom filme Otakara Vávru – Proti všem.
- V 50-tych rokoch 20.stor. sa zaoberala divadelnou a filmovou réžiou
- 1958 režírovala krátke filmy pre filmové spoločnosti Zagreb—film vZáhrebe a Neoplanta v Novom Sade
- 1959 v Talianskom Ríme bola asistentkou réžie u režisérov Pietra Germiho a Alberta Lattuadu
- 1963 študovala maliarstvo na Akadémii výtvarných umení u prof. Franca Gentilliniho a prof.Mina Maccariho