Súbory cookies používame na zabezpečenie správneho a spoľahlivého fungovania našej stránky. Ďalej ich používame na prispôsobenie užívateľského prostredia a analýzu návštevnosti.
Informácie o používaní stránky zdieľame s našimi analytickými partnermi. Tieto údaje sú uchovávané a spracovávané spôsobom, ako je to uvedené v dokumente „Informácie o spracovaní cookies“.
Vyjadrite svoj súhlas so spracovaním osobných údajov prostredníctvom súborov cookies použitím zobrazených tlačidiel. Súhlas môžete kedykoľvek odvolať.
Gustáv Mallý
Zobraziť signatúry
Gustáv Mallý sa narodil 21. 5. 1879 vo Viedni, zomrel 3. 8. 1952 v Bratislave. V rokoch 1894-96 študoval na súkromej škole maliara Záhorského v Prahe, 1896-98 na Umelecko-priemyselnej škole v Prahe (prof. Liška), 1898-1900 na Kráľovskej akadémii výtvarných umení v Drážďanoch (prof. Walter, Bantzer, Pohle). Osobnosť a osobitosť Gustáva Mallého v generačnom i sociografickom modelovaní dejín našej modernej maľby nemohla byť vlastne nikdy náležite zhodnotená: "Dielo Gustáva Mallého sa len zriedkavo uvádza medzi tvorivými vrcholkami slovenského maliarstva prvej polovice dvadsiateho storočia. Naproti tomu Mallý býva spravidla na prvom mieste v chronologickom zreťazení osobností, ktoré sa najväčšmi zaslúžili o rozvoj našej výtvarnej kultúry" (M. Váross). Skutočne, Mallý až v roku 1927 (teda vtedy, keď Benka uzavrel najdôležitejšie obdobie vlastnej heroizačnej žánrovej koncepcie) a potom hlavne začiatkom tridsiatych rokov sa prvý raz i naposledy pokúsil o obmenu monumentalizácie ľudového žánru. V tomto ohľade bola Mallého cesta skutočne osamelá a výnimočná. A priniesla i pre našu modernu záväzné, i keď doteraz celkom nezhodnotené výsledky. Vyžiadalo si to samozrejme ďalšie abstrahovanie od detailov, zjednodušovanie, sceľovanie maliarskeho podania. Táto strohá štylizácia potom vyvrcholila v najlepšom období Mallého maliarstva v rokoch 1932-1937, hneď po rozpustení jeho bratislavskej súkromnej školy, kedy sa azda prvýkrát v živote mohol venovať výlučne vlastnej tvorbe. Vzdialený ohlas na maliarstvo Cézanna, ale najmä bližší a silnejší príklad českého Špálu, pomohlo Mallému nájsť východisko z istého napätia, ktoré doteraz vytváral neujasnený princíp "dvojitej kresby". Po tomto maliarskom vzopätí sa Mallého vývin v podstate zastavil. Roky 1935-1936 boli pre jeho umelecké hľadanie hraničné. Neskôr sa už len obmieňal vlastný sloh z okolia roku 1924. No aj v týchto časoch viditeľnej retardácie jeho maliarstva nájdeme viacero obrazov upomínajúcich na jeho najlepšie, "špálovské" obdobie. Z literatúry: Wagner, V.: Gustáv Mallý. Bratislava 1952; Váross, M.: Gustáv Mallý. Bratislava 1964; Veselý, M.: Gustáv Mallý. Bratislava 1975; Váross, M.: Gustáv Mallý. Bratislava 1989. Z literatúry: Váross, M.: Gustáv Mallý. Bratislava 1989.