Súbory cookies používame na zabezpečenie správneho a spoľahlivého fungovania našej stránky. Ďalej ich používame na prispôsobenie užívateľského prostredia a analýzu návštevnosti.
Informácie o používaní stránky zdieľame s našimi analytickými partnermi. Tieto údaje sú uchovávané a spracovávané spôsobom, ako je to uvedené v dokumente „Informácie o spracovaní cookies“.
Vyjadrite svoj súhlas so spracovaním osobných údajov prostredníctvom súborov cookies použitím zobrazených tlačidiel. Súhlas môžete kedykoľvek odvolať.
Magdaléna Helbichová
Žije na jednom nitrianskom sídlisku, jej pracovňou je kuchynská linka. Je to až nepochopiteľné, ale obrazy Magdalény Helbichovej skutočne vznikajú v kuchyni. Nevedela som si dosť dobre predstaviť ženu - matku, architektku - výtvarníčku, ako dokáže pracovať v takomto prostredí, ale ono to skutočne ide. Chce to len chuť a schopnosť zorganizovať čas a potom človek dokáže maľovať aj v takýchto podmienkach. Akademická architektka Magdaléna Helbichová je absolventkou architektúry na VŠVU v Bratislave. Štúdium ukončila v roku 1986 u profesora Dušana Kuzmu. Keby sme zašli ďalej do minulosti, zistili by sme, že jej maliarske začiatky a skúsenosti vznikajú v období stredoškolských štúdií na SUPŠ v Bratislave u profesora Rudolfa Filu, ktorý svojou osobnosťou profesora a autoritou umelca privádza Magdalénu k maľovaniu. Táto silná osobnosť pedagóga, ktorý dokázal svojich žiakov tvorivo usmerniť, vytvoril všetky predpoklady pre rozvinutie jej výtvarných a umeleckých schopností, a tak postupne preniká do sveta výtvarnej kultúry, študuje rôzne výtvarné techniky a objavuje v nich pre seba množstvo realizácií a variabilných umeleckých postupov. Avšak okrem výtvarného talentu dostala do vienka aj pozitívny vzťah k matematike a technickým predmetom. Po maturite začína študovať architektúru u vynikajúceho pedagóga, profesora Dušana Kuzmu. Po šiestich rokoch štúdia sa architektúre venuje profesionálne, no zároveň po rokoch štúdia prichádza uvoľnenie a Magdaléna začína znovu objavovať záhadnú mágiu farieb. Tomuto pokušeniu nakoniec podľahne a od roku 1988 sa venuje už len maľovaniu. V roku 1989 po prvýkrát vystavuje na kolektívnom podujatí Palánok v Nitre, o rok na to sa zúčastňuje Mladej tvorby ´90 taktiež v Nitre. Rok 1991 sa pre ňu stáva rokom, kedy začala realizovať svoje prvé samostatné výstavy.
A opäť sa stretávame na jednom nitrianskom sídlisku, v ateliéri maliarky, kde vznikajú obrazy, obrazy tiché, pokojné, snáď až nostalgické. Pozoruhodné pre tvorbu Magdalény Helbichovej je fakt, že kresbovú zložku absolútne potláča a základným výrazovým prostriedkom sa stáva bod, bod ako farba, kompozičný rozvrh, ako svetlo či tieň, ale i bod ako dekoratívny moment. Maliarka sama hovorí, že bod odráža jej presvedčenie, že všetko so všetkým súvisí, to znamená, že bod so všetkým súvisí.
V prvých rokoch tvorby vo výbere motívu výtvarníčka dávala prednosť ľudskému telu. Každý takýto obraz má svoju predohru, predprípravu, kedy maliarka hľadá inšpiráciu, námet. Vyberá si rôzne detaily ľudského tela. A tak z jej obrazov na nás hľadia obrovské, prenikavé až magické oči, mlčanlivé ústa, ktoré už-už prehovoria a kľudné pózy žien. Postupne k motívom ľudského tela pribudla séria abstraktných kompozícií a obrazy inšpirované ríšou rastlín a zvierat. Tmavé tóny vystriedajú svetlejšie a škálu hnedých odtieňov spestrí občas modrá alebo modro-rúžová kompozícia. Obrazy prezrádzajú divákovi nielen jej výtvarné cítenie, ale i technické schopnosti a školenie, ktoré nepotláča, naopak, často vkomponováva do obrazov geometrické prvky.
Dnes časť svojej tvorby predstavuje prostredníctvom internetu, aby tak bola bližšie ku všetkým, ktorí jej fandia a s nadšením čakajú na každé jej nové umelecké dielo. Obrazy Magdalény Helbichovej rozprávajú o nej samotnej, o jej pocitoch, túžbach, o jej životnej filozofii. Rozprávajú o človeku, ktorý k svojej práci pristupuje sebadisciplínovane, čo si nakoniec vyžaduje i spôsob samotnej maľby. Často vídam dlho do noci svietiť v jej ateliéri - kuchyni a stále sa čudujem tomu, ako je možné pracovať v tomto prostredí. Presviedčam sa o tom, že je to možné, lebo tam vznikajú a pribúdajú nové a nové obrazy. R.N.